Čaro živého plota

19.7.2007 | Jan Smidak | Vonkajšie rastliny | Komentárov 0 |

Živý plot je najlepším spôsobom, ako ohraničiť pozemok. Ale nielen to, aj vo vnútri sa ním dajú deliť rôzne časti záhrady podľa funkcií, aby vznikli prirodzené priestory pre odpočinok a ďalšie aktivity.

Živé ploty vytvárajú príjemné zákutia, chránia nás pred vetrom, hlukom a prachom a najmä pôsobia dekoratívnym, relaxačným dojmom. Pokiaľ chceme mať plot rovnomerný, s ostrými rysmi a jasnými hranicami, rozhodneme sa pre strihaný živý plot. Voľne rastúci plot si väčšinou nárokuje s pribúdajúcimi rokmi na väčší priestor, ale o to is vyžaduje menej práce, pri strihanom plote je to samozrejme naopak...

Vhodné kroviny

Voľný plot sa dá vytvoriť prakticky zo všetkých okrasných krov a menších stromkov domáceho a cudzieho pôvodu. Záleží len na našej fantázii a nárokoch jednotlivých druhov, pričom kombinovanie viacerých rodov a druhov je prirodzenejšie a efektnejšie. Pri strihaných plotoch je však voľba vhodných druhov obmedzenejšia, ale pri dodržaní určitých zásad sa dajú strihať veľké množstvá drevín. Strihaný živý plot zvolíme predovšetkým tam, kde nie je miesta nazvyš. Tým, že plot budeme každoročne tvarovať, nemusíma mať strach, že nám "prerastie cez hlavu". Nie každá rastlina je vhodná ako strihaný živý plot. rastliny musia bez problémov po zostrihnutí obrastať novými výhonkami, ale rast by nemal byť príliš rýchly, aby sme plot nemuseli stále strihať. Preto si strihané ploty ďalej rozdelíme podľa toho, či sú z listnatých opadavých, alebo stálezelených, či ihličnatých drevín.

Vhodný hrab

Každá skupina sa hodí pre iné účely: pre naše klimatické pomery sú domáce opadavé listnáče najmenej problematické a väčšinou aj najlacnejšie, rastú rýchlo a sú odolné. Medzi najlepšie patrí Hrab obyčajný (Carpinus betulus). Hrab vo voľnej prírode rastie ako veľký ker, až stredne veľký strom. Vyznačuje sa mimoriadnou regeneračnou schopnosťou, zo spiacich pukov sa môžu tvoriť nové výkony aj na veľmi silných vetvách. Preto hraby obyčajne dobre znášajú aj radikálne zrezanie. V dobe rašenia je mimoriadne dekoratívny, pretože jeho mladé výkonky sú krásne sviežo zelené. Listy na jeseň z veľkej časti zaschnú na vetvách, zhnednú a opadávajú až pri vyháňaní mladých lístkov nasledujúcu jar.

Podmienky a rast


Hrabové živé ploty je možné udžrať aj vo veľkosti okolo 50 cm, ale dajú sa pri "troške" trpezlivosti dopestovať aj do veľkosti okolo 5 metrov. Na jeden bežný meter sa vysádza 3-6 rastlín v závislosti na aktuálnej veľkosti rastliny a na stupni naliehavosti, ako rýchlo očakávame reprezentavívny vzhľad živého plota. Hrab vyžaduje pôdu dobre priepustnú, neutrálnu, až vápenatú. Pomerne dobre sa prispôsobí aj životu v kamenitej pôde na suchšom stanovisku.

Vhodné rastliny


Ďalšie vhodné rastliny do živého plota sú buk (Fagus sylvatica: 1 - 8 m), vtáčí zob (Ligustrum “Atrovirens”: 0,5 - 2,5 m), javor poľný (Acer campestre: 1 - 4 m), drieň obyčajný (Cornus mas: 0,5 - 3 m) a pod. Ďalšiu podskupinu tvoria kvitnúce kry, ktoré sa hlboko netvarujú, ale v predjarí len ľahko zastrihnú. Najlepšie sú 0,5 - 1 m vysoké druhy Nátržníka krovitého (Potentilla fruticosa) a tavoľníka japonského (Spiraea japonica). Stálezelené listnáče majú len okrajový význam, ale za určitých podmienok sú veľmi pekné: krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea), poprípade čremcha (Prunus laurocerasus).

Ihličnany sú drahšie a „pomalšie“


Z ihličnatých druhov je treba vymenovať predovšetkým domáci tis (Taxus baccata: 0,5 - 4 m), ktorý má veľa vynikajúcich vlastností a kvalitatívne stojí na samom vrchole. Nevýhodou je pomalý rast a vysoké ceny. Lacnejšou a rýchlejšou alternatívou je tuja (Thuja occidentalis), kedy v stĺpovitých kultivaroch je strih minimálny. Živý plot z tují vytvoríme najčastejšie z dvoch až trojročných sadeníc. Podľa veľkosti kúpených rastlín sa dajú vysázdať buď priamo na miesto, kde bude živý plot, alebo je ich možné vysadiť do záhonu a nechať dorásť.

Ako sadíme

V prípade vysádzania priamo do živého plotu by mali byť rastliny od seba vzdialené 40 až 50 centimetrov, pri dopestovaní v záhone je optimálna vzdialenosť zhruba 20 centimetrov. Najčastejšie sa stretneme so sadenicami vysokými 10 až 40 centimetrov. Vzrastlejšie rastliny sú samozrejme oveľa odolnejšie a skôr sa dočkáme požadovanej výšky a hustoty plotu. Sú ale aj oveľa drahšie. Kým cena 10centimetrovej rastlinky sa pohybuje okolo 20 korún, cena tej 40 centimetrovej okolo 90 korún. Vo vhodných polohách sú dobré aj cyprusy (Chamaecyparis lawsoniana) a smreky (Picea abies nebo P. omorica).



text: Vladimír Iliev

foto: archív

Diskutovat Tlačiť článok

Hodnotenie článku

hlasov: 19

Diskusia

Článok Čaro živého plota zatiaľ nikto nekomentoval. Buďte prvý!

počet príspevkov: 0

Zobrazit diskusiu » Pridať príspevok

Nájdite si svoje bývanie

Vyberajte z viac ako 10000 nehnuteľností na Hyperreality.sk

Nehnuteľnosť

Kraj

Obsahuje text

Poradňa

Legislatíva

 Poradca Hyperbývanie

Vaše otázky zodpovie
Poradca Hyperbývanie

Otázok: 434819 Vložiť otázku